Výchova dieťaťa k samostatnosti
Aj k samostatnosti môžeme úspešne vychovať len dieťa s nepoškodenou nervovou sústavou. Dobre vychovávať znamená vychovávať najprv seba.
Pri výchove k samostatnosti využívame túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie, a jeho úsilie pokúsiť sa o to; keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov. Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu.
Dieťa sa má čo najskôr naučiť samo jesť, obliekať, umývať a osvojiť si potrebné hygienické návyky. Trpezlivá matka mu ukáže, ako to má robiť. Stále opakovanle rozmanitých a zložitých pohybov, ktoré ďieťa pri týchto úkonoch musí vykonať, zvyšuje zručnosť dieťaťa a prehlbuje jeho skúsenosť. Už v dojčenskom veku ohmatávanírn získava hmatovú skúsenosť, ktorá je pre jeho orientáciu veľmi dôležitá.