Problém, ktorý sa týka nejednej rodiny. Jedno z detí akoby sme ani nevedeli, že máme, a to druhé treba viesť stále doslova za ruku. Pri všetkej tej pozornosti, upretej na to nesamostatnejšie, zrazu zistíme, že to druhé – samostatné nám akoby unikalo „medzi prstami“. Nevieme nič o jeho pocitoch, potrebách, zážitkoch. Vtedy je načase si uvedomiť, že sme možno nesprávne sústredili svoju pozornosť a často aj lásku len na jedno dieťa a úplne pozabudli na to druhé. Nechceme ho predsa za jeho samostatnosť a šikovnosť „trestať“ svojou nevšímavosťou.